Novinky

Komplexná insekticídna ochrana repky

Zdieľať článok

Repka kapustová f. ozimná patrí stále k hospodársky najvýznamnejším plodinám aj keď v priebehu posledných desiatich rokov jej výmery podliehajú výrazným výkyvom od 100 000 ha až po 150 000 ha.

Význam repky ako plodiny spočíva v tom, že je zlepšujúcim prerušovačom pri pestovaní obilnín a kukurice, zvyšuje úrodnosť pôdy, zabraňuje erózii pôdy a sú to „prvé peniaze pre farmára“.

Na druhej strane je to plodina s najväčším počtom pesticídnych zásahov a to predovšetkým insekticídnych, o čom nás presvedčil aj minuloročný priebeh  od  založenia porastov tejto plodiny až do neskorej jesene.

Od začiatku osevu v mesiacoch august – september 2018 bola repka vystavená tlaku škodcov počnúc skočkou repkovou, potom nasledoval požer piliarkou repkovou, vyskytovala sa aj siatica ozimná,  a v nemalej miere pestovateľov potrápil skoro už v závere jesennej vegetácie enormný výskyt vošky broskyňovej a na niektorých lokalitách aj v kombinácii s moličkou kapustovou.  To znamená, že už v jesennom období boli realizované minimálne 2 – 3 insekticídne zásahy.

Po skúsenostiach s predchádzajúcimi rokmi môžeme v porastoch repky očakávať v jarnom období minimálne 3 insekticídne opatrenia a to proti: stonkovým krytonosom , blyskáčikovi  repkovému, krytonosovi šešuľovému  a byľomorovi kelovému. Menovaný škodcovia sa svojim výskytom v porastoch repky často prekrývajú a vo výnimočných prípadoch postačia aj dva insekticídne zásahy v závislosti od klimatických podmienok.

Z hľadiska cielenej ochrany je dôležité správne načasovanie insekticídneho zásahu avšak to si vyžaduje dôkladné poznanie nášho „ nepriateľa“ t.z. jeho biotómiu, sledovanie teplotných podmienok a správne spôsoby „monitoringu“ jednotlivých škodcov.

K stonkovým škodcom repky, ktorý redukujú jej rast, vetvenie a znižujú tvorbu generatívnych orgánov patria krytonos repkovýkrytonos štvorzubý.  Objavujú v porastoch repky ako prvý a spôsobujú hospodársky významné škody predovšetkým krytonos repkový.

Typické rozdiely:

Vzhľad: krytonos štvorzubý má za krčným štítom svetlú škvrnu, je o niečo menší, má modré až modročierne zafarbenie ale kvôli svojmu nepravidelnému šupinatému ochlpeniu vyzerá ako keby mal  šedé zafarbenie. Konce nôh (chodidlá) majú hrdzavo červenú farbu.

Miesto prezimovania: krytonos repkový prezimuje v pôde v minuloročnom repkovom poli, krytonos štvorzubý sa po vyliahnutí v  pôde v repkovom poli ešte pred žatvou presunie na medze a mimo repkové pole.

Teplota pri ktorej dochádza k letovej aktivite: krytonosovi repkovému postačuje na začatie letovej aktivity už teplota 9°C pri slnečnom počasí ale k hromadnej migrácií dochádza až pri teplote vzduchu 12°C. Naproti tomu krytonos štvorzubý má prahovú teplotu pre let 10°C a pre hromadnú migráciu je to teplota 14,5 °C.

Miera poškodenia porastu je vyššia u krytonosa repkového ako u  štvorzubého nakoľko samičky kladú vajíčka do otvorov veľkosti 1 mm v stonke v blízkosti rastového vrcholu. Vajíčka v priebehu embryonálneho vývoja vylučujú do svojho okolia látky, ktoré spôsobujú hnisavé zdurenie a praskliny a počas predlžovania stonky dochádza k jej deformáciám niekedy s  typickým zakrivením do tvaru „S“ čo môže tiež viesť k zakrpateniu kvetenstva a redukcii značného počtu šešulí na napadnutej rastline.

Poškodenie larvami krytonosa štvorzubého je ďaleko menšie, nakoľko miestom kam samička kladie vajíčka v menších zhlukoch sú listová čepeľ a stopky listov, poprípade rôzne časti byle,. Rastové poruchy uvedený škodca spôsobuje len pri silnom výskyte, skorej ide o oslabenie rastliny, núdzové dozrievanie resp. miesto vpichu môže byť vstupnou bránou infekcie.

Monitoring letovej aktivity obidvoch vyššie menovaných škodcov prevádzame pomocou žltých misiek alebo žltých lepových dosiek v skorých termínoch a to ku koncu februára resp. začiatkom marca samozrejme v závislosti od priebehu počasia. Misky by mali byť umiestnené v porastoch na okrajoch parcely prednostne na tých stranách kde v susedstve v minulom roku bola pestovaná repka,  na južne orientovaných pozemkoch a intenzívnejšie sa vyvíjajúcich porastoch.

Dôležité je si uvedomiť, že aplikácia insekticídu je najúčinnejšia len vo veľmi krátkom čase a pre porast najväčšie nebezpečenstvo predstavujú samičky, ktoré sú pripravené ku kladeniu vajíčok  po intenzívnom žere zhruba 2-3 týždne po zachytení prvých chrobákov v žltých miskách. U krytonosa repkového je to zhruba o 1 až 3 týždne neskôr.

Ďalším veľmi významným škodcom v repke v jarnom období je blyskáčik repkový. Imága opúšťajú zimné úkryty v pôde hneď ako teplota dosiahne 10 -11 °C a vyhľadávajú kvitnúce rastliny, kde sa živia peľom a nektárom. Pri teplota okolo 15 °C nalietavajú na  porasty  repky alebo iné kapustovité porasty. K napadnutiu dochádza vždy od okraja parcely. Čím je teplejšie a slnečnejšie počasie tým je napadnutie intenzívnejšie v celom poraste nie len na jeho okraji. Chrobáky sa živia výlučne peľom ale poškodzujú kvetné púčiky vyhryzaním otvorov hlavne v skorých štádiách tvorby púčikov, poškodzujú kvetné a kališné lístky, semenníky a embryá. Menšie púčiky môžu byť zničené úplne a väčšie sa scvrkávajú, zasychajú a neskôr opadávajú.

V kvitnúcom poraste už nespôsobujú takmer žiadne škody. Larvy, ktoré sa vyliahnu z vajíčok nakladených do bázy najväčších púčikov   zhruba  za 4 – 9 dni sa tiež živia peľom no bez poškodenia semenníkov. Larvy druhého instaru sa postupne presúvajú smerom k vrcholu súkvetia, dospievajú a padajú na zem, kde sa kuklia v pôde v hĺbke 2 – 3 cm v hlinených komôrkach. V priebehu júna až júla  sa objavujú mladé chrobáky, ktoré po úživnom žere na rôznych rastlinách koncom augusta hľadajú vhodné miesta na prezimovanie, uprednostňujú okraje lesných porastov a krovín , kde zaliezajú plytko do pôdy. Majú veľmi vysokú mortalitu 85 – 98% a prezimujú len najťažší jedinci.

Ošetrenie prevádzame, keď zhruba 2 týždne pred kvitnutím je výskyt imág v počte 4 ks a viac na rastlinu.

Krytonos šešuľový a byľomor kelový  sa začínajú objavovať v porastoch  až v období kvitnutia repky  a škodia svojim spoločným výskytom.

Krytonos  šešuľový je drobný chrobák sivočiernej farby s typicky zahnutým tenkým nosom, nohy sú čierne. Prezimuje v blízkosti krovín a na okrajoch lesa. Na jar začína lietať keď priemerná denná teplote prekročí  13 °C. Počas úživného žeru chrobáky vyhrýzajú do bylí a pukov repky malé ale hlboké dierky. Samička pred kladením vajíčiek vyhryzáva  do mladých šešulí  otvory, ktoré sa neskôr zacelia. Do jednej šešuľky kladie len jedno vajíčko. Larvy sa po vyliahnutí za  8-9 dní  živia dozrievajúcimi semenami. Jedna larvička je schopná počas vývoja zlikvidovať až štvrtinu semien. Po štyroch týždňoch larvy opúšťajú šešule, zavrtávajú sa do pôdy, kde sa v hĺbke 5 – 10 cm kuklia. V auguste sa liahnu mladé chrobáky. Škodca má len jednu generáciu do roka.

Škody robia predovšetkým tým, že vytvárajú vhodné podmienky pre kladenie vajíčok do otvorov, ktoré vyhrýzli, samičkám byľomora kelového. Tento drobný, nenápadný a útly komárik  prezimuje v štádiu kukly tesne pod povrchom pôdy na poliach, kde sa v predchádzajúcom roku pestovali alebo rástli rastliny z čeľade kapustovitých. Je slabým letcom, lieta hlavne ráno pri bezveternom počasí na porasty v blízkosti miest ich prezimovania. V porastoch repky sa objavujú spolu s prvými kvitnúcimi kvetmi. Keďže samičky nedokážu svojim s jemným kladielkom prepichnúť steny šešúľ využívajú otvory vytvorené hlavne krytonosom šešuľovým v malých 1 -2 cm šešuliach. Do jednej šešuľky nakladú viacero vajíčok najčastejšie do 10 ks. Larvy škodia vyciciavaním šešúľ a semien , pričom vylučujú toxické zlúčeniny, ktoré spôsobujú zdurenie, žltnutie a praskanie šešúľ. Larvy prechádzajú troma štádiami počas 9-15 dňoch, kuklia sa v pôde v hlinenom kokóne. Nová generácia sa liahne za 7 – 35 dní ale časť kukiel druhej generácie zostáva v pôde do nasledujúcej jari.  V našich podmienkach sa do roka môže vyvinúť až 1 -6 generácií.

Obaja škodcovia (krytonos aj byľomor ) môžu hlavne v teplých rokoch spôsobiť zníženie úrody semena až 50 %. Škody sú výraznejšie vtedy, ak je teplé počasie v období kvitnutia repky.

Ako Vám vie byť spoločnosť Belba Plus, s.r.o. nápomocná v ochrane vašich založených porastov repky?

Krytonos šešuľový ako aj štvorzubý vykazujú veľmi vysokú citlivosť na účinnú látku chlorpyrifos zo skupiny orgánofosfátov. Spoločnosť Belba Plus, s.r.o. už 3 rokom ponúka osvedčenú kombináciu dvoch účinných látok v komerčnom balíku INSODEX 480 EC + DELCAPS 50 EC ( chlorpyrifos + deltamethrin) na ošetrenie 16,6 ha repky. Aplikácia obidvoch menovaných produktov s kontaktným a požerovým účinkom, vykazuje výbornú reziduálnu a repelentnú ( fumigačnú) aktivitu a chráni porast proti ďalšiemu napadnutiu po dobu 12 – 21 dní v závislosti od priebehu počasia.

Tento balíček veľmi spoľahlivo funguje aj na blyskáčika repkového, samozrejme použitie je limitované vývojovou fázou repky do BBCH 59. Komu nevyhovuje v balíku prípravok DELCAPS 050 EC môže ho nahradiť SWEEP-om v dávke 0,05 l/ha.

Tento rok sme rozšírili náš sortiment insekticídov  o rokmi spoľahlivo preverené účinné látky cypermethrin v prípravku SWEEP®  (100 g/l cypermethrin) a  acetamiprid zo skupiny neonikotinoidov v prípravku APIS 200 SE (200 g/l  acetamipridu), kde mnohí z Vás isto ocenia jeho modernú SE  formuláciu, ktorá hlavne obsluhe postrekovača spôsobovala starosti.

Účinná látka acetamiprid pôsobí ako neurotoxikant a prípravok vo forme suspenznej emulzie má kontaktný a požerový účinkom a je určený proti žravým a cicavým škodcom v zemiakoch, repke ozimnej, rajčiakoch a jabloniach.

Prípravok je registrovaný v repke ozimnej proti blyskáčikovi repkovému a krytonosovi šešuľovému v dávke 0,2 l/ha v BBCH 51 – 65 ale tiež v zemiakoch proti pásavke zemiakovej, v rajčiakoch proti molici skleníkovej a v jabloniach proti obaľovačovi  jabloňovému, kde sú povolené 2 ošetrenia v dávke 0,3l/ha

SWEEP®  doporučujeme do kombinácie s Insodexom 480 EC pre riešenie stonkových krytonosov resp. pre riešenie problémov s blyskáčikom do vývojovej fázy BBCH 50 ale môže byť použitý aj do kombinácie s APISOM 200 EC do vývojovej fázy BBCH 73 vždy mimo letovej aktivity včiel.

Netreba zabudať ani na to, že tieto účinné látky majú lepšiu a dlhodobejšiu účinnosť keď voda, ktorú použijeme na prípravu postrekovej kvapaliny vykazuje kyslé pH.

Dostať vodu na hodnotu pH 5,5 – 6,5 nám účinne pomôže prípravok TRON pH, ktorý funguje ako výborné zmáčadlo s výrazným protipenivým efektom a zároveň reguluje pH. Používa sa obvykle v dávke 0,05 -0,075 l/100l vody.

Ponúkame vám teda 4 účinné látky, vďaka ktorým môžete veľmi efektívne a cielene zvládnuť jarnú insekticídnu ochranu vzájomnou kombináciou prípravkov alebo sólo aplikáciami, pri ktorých nebude dochádzať ku vzniku  málo citlivých a rezistentných populácií škodcov v repke ozimnej. Výhodné produktové balíky nájdete v cenníkoch u svojich dodávateľov agrochémie.